Ústava Slovenskej republiky výslovne priznáva základné práva a slobody, no zároveň umožňuje ich ochranu podľa ďalších prameňov práva – podľa medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv a podľa Listiny základných práv a slobôd prijatej parlamentom československej federácie. Základné práva a slobody priznané druhou hlavou Ústavy sa prelínajú, dopĺňajú a obmedzujú ľudskými právami a základnými slobodami ustanovenými Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalšími dohovormi Rady Európy či v príčinnej súvislosti s prameňmi komunitárneho a úniového práva. Významné miesto ďalej zaujímajú početné dohovory prijaté Organizáciou spojených národov. Zložitosť interakcie medzi druhou hlavou Ústavy a medzinárodným právom sa zvyšuje v spojení s právom ďalších medzinárodných organizácií. Priznaním základných práv a slobôd s rozdielmi oproti medzinárodným dohovorom sa akcentuje nevyhnutnosť určenia vzťahu Ústavy a medzinárodných dohovorov ako prameňov práva.