Marek Švec - Andrea Olšovská

PRACOVNÝ POMER NA DOBU URČITÚ CEZ PRIZMU AKTUÁLNEJ SÚDNEJ PRAXE

DOI: https://doi.org/10.24040/pros.07.05.2021.ssp.272-284

Abstrakt

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú nebýva často predmetom právnej polemiky vzhľadom na skutočnosť, že jeho skončenie je spravidla viazané na objektívne plynutie času, na ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý. Čo je však zaujímavé na inštitúte pracovného pomeru na dobu určitú, je možnosť jeho zmeny na pracovný pomer na neurčitý čas. K takejto zmene prichádza výnimočne, a to uplatnením právnej fikcie. K prekvalifikovaniu na pracovný pomer na neurčitý čas dochádza v dôsledku určitého, zákonom predvídaného, konania účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Keďže právna úprava je nastavená všeobecne, aplikačná prax prináša otázky, za akých okolností môže dôjsť k prekvalifikácii a finálne slovo, či k takejto zmene došlo má súd. Autori sa v predkladanom vedeckom článku zameriavajú na aktuálne súdne rozhodnutia v uvedenej oblasti a jeho možného významu pre ďalší vývoj právnej praxe.

Kľúčové slová

Pracovný pomer na neurčitý čas, plynutie času, prekvalifikácia, právna fikcia.