Odkaz, zabudnutý inštitút dedičského práva

DOI: https://doi.org/10.24040/sap.2022.9.4.283-297

MAUKŠ, D. 2022. Odkaz, zabudnutý inštitút dedičského práva. In Štát a právo [online]. 2022, vol. 9, no. 4. pp. 283-297 [cit. dátum citovania]. ISSN 2644-643X. Available at: https://doi.org/10.24040/sap.2022.9.4.283-297          

Abstrakt: Príspevok analyzuje inštitút odkazu, jeden z najstarších inštitútov dedičského práva vo svete. Poukáže na jeho rímsko-právny základ, historický vývoj v tomto období a následnú recepciu odkazu v uhorskom obyčajovom práve. Následne sa pozrie na daný inštitút v občianskom zákonníku z roku 1950 na našom území. Exegetickou a historickou výkladovou metódou rozoberie dôvody obmedzenia tohto inštitútu, spôsob a možnosti využitia odkazu podľa občianskeho zákonníka z roku 1950. Záverom priblíži pojem „singulárna sukcesia“ podľa občianskeho zákonníka z roku 1964 a vysvetlí základné rozdiely medzi týmto pojmom a klasickým inštitútom odkazu z čias rímskeho práva. Predkladaný príspevok taktiež otvára otázku, či je potrebné takýto dedičskoprávny inštitút znovu zaviesť do nášho právneho poriadku tak, ako to urobila v roku 2012 napríklad Česká republika.

Kľúčové slová: odkaz; občiansky zákonník z roku 1950; občiansky zákonník z roku 1964; rímske dedičské právo; pramene rímskeho práva; singulárna sukcesia; uhorské obyčajové právo; socialistické právo; falcidiánska kvarta.