Nastavenie súborov cookie

Keď navštívite ktorúkoľvek internetovú stránku, táto stránka môže uložiť alebo obnoviť informácie o vašom prehliadači, najmä v podobe súborov cookie. Tieto informácie sa môžu týkať vás, vašich preferencií, vášho zariadenia alebo sa môžu použiť na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Tieto informácie vás zvyčajne neidentifikujú priamo, vďaka nim však môžete získať viac prispôsobený internetový obsah. V týchto nastaveniach si môžete vybrať, že niektoré typy súborov cookie nepovolíte. Po kliknutí na nadpisy jednotlivých kategórií sa dozviete viac a zmeníte svoje predvolené nastavenia. Mali by ste však vedieť, že blokovanie niektorých súborov cookie môže ovplyvniť vašu skúsenosť so stránkou a služby, ktoré vám môžeme ponúknuť. Viac informácií

Spravovať nastavenie súborov cookie

Nevyhnutne potrebné súbory cookie

Vždy aktívne

Tieto súbory cookie sú potrebné na zabezpečenie funkčnosti internetovej stránky a nemožno ich v našich systémoch vypnúť. Zvyčajne sa nastavujú len ako reakcia na vami vykonané činnosti, ktoré predstavujú žiadosť súvisiacu so službami, ako je napríklad nastavenie preferencií ochrany osobných údajov, prihlasovanie alebo vypĺňanie formulárov. Svoj prehliadač môžete nastaviť tak, aby blokoval alebo vás upozorňoval na takéto súbory cookie, v takom prípade však nemusia niektoré časti stránky fungovať.

Súbory cookie súvisiace s výkonom

Tieto súbory cookie nám umožňujú určiť počet návštev a zdroje návštevnosti, aby sme mohli merať a vylepšovať výkon našej stránky. Pomáhajú nám zistiť, ktoré stránky sú najviac a najmenej populárne, a vidieť, koľko návštevníkov sa na stránke pohybuje. Všetky informácie, ktoré tieto súbory cookie zbierajú, sú súhrnné, a teda anonymné. Ak tieto súbory cookie nepovolíte, nebudeme vedieť, kedy ste našu stránku navštívili.

print

Jaroslav Chovanec

Forma štátu Slovenskej republiky

DOI: https://doi.org/10.24040/sap.2022.9.1.28-44

 

Citácia: CHOVANEC, J. 2022. Forma štátu Slovenskej republiky. In Štát a právo [online]. 2022, vol. 9, no. 1. pp. 28-44 [cit. dátum citovania]. ISSN 2644-643X. Available at: https://doi.org/10.24040/sap.2022.9.1.28-44   

 

Abstrakt: Autor v článku na tému „Forma štátu Slovenskej republiky“ rozoberá a hodnotí v širších súvislostiach formu štátu ako významný štátoprávny zložený pojem, ktorý sa skladá z relatívne samostatných troch pojmov. Pod pojmom formy štátu rozumieme resp. chápeme organizáciu obsahu činnosti štátu a organizáciu štátnej moci a režimu fungovania. Ako aj jeho funkciu štátu, a to prostredníctvom sústavy štátnych orgánov a neštátnych organizácií. Formu štátu chápeme v dvojakom slova zmysle, a to v širšom a v užšom slova zmysle. Formu štátu v širšom slova zmysle predstavuje formu vlády, formu štátneho zriadenia a formu štátneho, resp. politického režimu. Formu štátu v užšom slova zmysle predstavuje forma vlády. Autor tieto významné štátoprávne pojmy definuje a pritom vychádza z teórie štátu a práva, ako aj z ústavného práva. V zmysle týchto dvoch odborno-teoretickovedných disciplín formu vlády chápeme ako: „Štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich tvorenia a vzájomné vzťahy medzi nimi.“ Ide o tieto najvyššie štátne orgány: parlament, prezident a vláda štátu. Z hľadiska formy vlády môžeme štáty rozdeliť na monarchie a republiky, Pod formou štátneho zriadenia „chápeme štruktúru štátu, organizáciu územia a občianstva a princípy vzájomných vzťahov medzi štátom ako celkom a štát skladajúcimi časťami“. Podľa formy štátneho zradenia štáty delíme na jednotné resp. unitárne a zložené. Jednotný, resp. unitárny štát je charakteristický tým, že má celistvé územie, ktoré sa člení len na administratívno-teritoriálne jednotky, ktoré nemajú charakter štátnych útvarov. Zložený štát je charakteristický tým, že jeho časti tvoria samostatné štátne útvary, ktoré sú i nositeľmi znakov štátu, t. j. majú suverenitu štátu. Zložený štát pozná tri zakladajúce formy: federácie, reálne únie a moderné únie. Autor štúdie v súvislosti s hodnotením federácie, ako formy štátneho zriadenia rozoberá i federalistické teórie. Taktiež poukazuje na „konfederáciu“, ako formu spojenia štátov, ktoré sa spojili za účelom zvlášť vyhradených vecí (napríklad spoločná ochrana pred napadnutím a zabezpečením mieru vnútri konfederácie). Zúčastnené štáty si pritom ponechávajú svoju suverenitu. Štátny režim v článku je tiež definovaný, a to takto: „štátnym režimom rozumieme metódy vládnutia, metódy výkonu štátnej moci, to znamená spôsob ako sa štátna moc vykonáva. Štátny režim sa v zásade rovná metódam vládnutia.“ Podľa štátneho režimu štáty delíme na: demokratické, nedemokratické, a štáty s hybridným štátnym režimom. V závere článku autor konštatuje, že z hľadiska formy vlády je Slovensko republikou, podľa štátneho zriadenia je Slovensko jednotným – unitárnym štátom, a to z hľadiska štátneho režimu je Slovenská republika demokratickým právnym štátom.

 

Kľúčové slová: Forma štátu, forma vlády, forma štátneho zriadenia, forma štátneho režimu, jednotný – unitárny štát, zložený štát, federácia, reálna únia, moderná únia, zväzy štátov, konfederácia, personálna únia, Slovenská republika

Prílohy ku stránke:
YouTube PrF UMB Spotify PrF UMB Univerzita Mateja Bela Predajňa skrípt Vydavateľstva Belianum UMB