Jaroslav Chovanec

Forma štátu Slovenskej republiky

DOI: https://doi.org/10.24040/sap.2022.9.1.28-44

Citácia: CHOVANEC, J. 2022. Forma štátu Slovenskej republiky. In Štát a právo [online]. 2022, vol. 9, no. 1. pp. 28-44 [cit. dátum citovania]. ISSN 2644-643X. Available at: https://doi.org/10.24040/sap.2022.9.1.28-44   

Abstrakt: Autor v článku na tému „Forma štátu Slovenskej republiky“ rozoberá a hodnotí v širších súvislostiach formu štátu ako významný štátoprávny zložený pojem, ktorý sa skladá z relatívne samostatných troch pojmov. Pod pojmom formy štátu rozumieme resp. chápeme organizáciu obsahu činnosti štátu a organizáciu štátnej moci a režimu fungovania. Ako aj jeho funkciu štátu, a to prostredníctvom sústavy štátnych orgánov a neštátnych organizácií. Formu štátu chápeme v dvojakom slova zmysle, a to v širšom a v užšom slova zmysle. Formu štátu v širšom slova zmysle predstavuje formu vlády, formu štátneho zriadenia a formu štátneho, resp. politického režimu. Formu štátu v užšom slova zmysle predstavuje forma vlády. Autor tieto významné štátoprávne pojmy definuje a pritom vychádza z teórie štátu a práva, ako aj z ústavného práva. V zmysle týchto dvoch odborno-teoretickovedných disciplín formu vlády chápeme ako: „Štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich tvorenia a vzájomné vzťahy medzi nimi.“ Ide o tieto najvyššie štátne orgány: parlament, prezident a vláda štátu. Z hľadiska formy vlády môžeme štáty rozdeliť na monarchie a republiky, Pod formou štátneho zriadenia „chápeme štruktúru štátu, organizáciu územia a občianstva a princípy vzájomných vzťahov medzi štátom ako celkom a štát skladajúcimi časťami“. Podľa formy štátneho zradenia štáty delíme na jednotné resp. unitárne a zložené. Jednotný, resp. unitárny štát je charakteristický tým, že má celistvé územie, ktoré sa člení len na administratívno-teritoriálne jednotky, ktoré nemajú charakter štátnych útvarov. Zložený štát je charakteristický tým, že jeho časti tvoria samostatné štátne útvary, ktoré sú i nositeľmi znakov štátu, t. j. majú suverenitu štátu. Zložený štát pozná tri zakladajúce formy: federácie, reálne únie a moderné únie. Autor štúdie v súvislosti s hodnotením federácie, ako formy štátneho zriadenia rozoberá i federalistické teórie. Taktiež poukazuje na „konfederáciu“, ako formu spojenia štátov, ktoré sa spojili za účelom zvlášť vyhradených vecí (napríklad spoločná ochrana pred napadnutím a zabezpečením mieru vnútri konfederácie). Zúčastnené štáty si pritom ponechávajú svoju suverenitu. Štátny režim v článku je tiež definovaný, a to takto: „štátnym režimom rozumieme metódy vládnutia, metódy výkonu štátnej moci, to znamená spôsob ako sa štátna moc vykonáva. Štátny režim sa v zásade rovná metódam vládnutia.“ Podľa štátneho režimu štáty delíme na: demokratické, nedemokratické, a štáty s hybridným štátnym režimom. V závere článku autor konštatuje, že z hľadiska formy vlády je Slovensko republikou, podľa štátneho zriadenia je Slovensko jednotným – unitárnym štátom, a to z hľadiska štátneho režimu je Slovenská republika demokratickým právnym štátom.

Kľúčové slová: Forma štátu, forma vlády, forma štátneho zriadenia, forma štátneho režimu, jednotný – unitárny štát, zložený štát, federácia, reálna únia, moderná únia, zväzy štátov, konfederácia, personálna únia, Slovenská republika