Kamil Baraník
University Matej Bel, Banska Bystrica, Law, Faculty Member
Most constitutional systems count with the eventualities of unexpected circumstances threatening the constitutional order. These constitutions allow a constitutional regime's partial or complete transformation into a constitutional... more
Most constitutional systems count with the eventualities of unexpected circumstances threatening the constitutional order. These constitutions allow a constitutional regime's partial or complete transformation into a constitutional emergency. Before 2020, Slovakia had almost no experience with such situations. The paper aspires to unveil a line of Slovak emergency constitutional considerations through the lenses of the Constitutional Court of the Slovak Republic. For that reason, the article critically analyses the methodological approach of the Slovak Constitutional Court towards the declaration of emergencies. The COVID pandemic brought the first opportunity to the Constitutional Court to review the unilateral power of the government to declare one of the constitutional emergencies, namely the state of crisis. The Constitutional Court did not opt for an active intervention with the governmental powers. Interestingly, it intervened assertively with the power to fight the pandemic when the state of crisis was over. The paper argues that the results of this recent constitutional experience remain methodologically unpersuasive and do not represent a helpful guide for the future.
Research Interests:
Research Interests:
Centrálnou tézou tohto textu je analytické zhodnotenie otázky, či by Ústava Slovenskej republiky mohla byť doplnená o tzv. klauzulu večnosti. V prvej časti príspevku sa vysvetlí teoretický význam a praktické dôsledky existencie klauzúl... more
Centrálnou tézou tohto textu je analytické zhodnotenie otázky, či by Ústava Slovenskej republiky mohla byť doplnená o tzv. klauzulu večnosti. V prvej časti príspevku sa vysvetlí teoretický význam a praktické dôsledky existencie klauzúl večnosti v ústavných poriadkoch. Pri tom sa načrtne podstata ústavnej nezmeniteľnosti a jej prepojenie na doktrínu materiálneho jadra ústavy. V druhej časti sa zhodnotí doterajšia rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa venovala ústavnej nezmeniteľnosti a doktríne materiálneho jadra ústavy. Následne sa prepoja komparatívne skúsenosti s ústavnou nezmeniteľnosťou v rozhodovacej činnosti slovenského ústavného súdu preto, aby sa zodpovedala úvodná dilema, teda otázka potrebnosti doplnenia klauzuly večnosti do slovenského ústavného textu.
Research Interests:
The article deals with the Slovak Constitutional Court's approach to the EU Charter of Fundamental Rights as a potential source of constitutional review. It analyses selected SCC decisions in order to evaluate and generalise the SCC... more
The article deals with the Slovak Constitutional Court's approach to the EU Charter of Fundamental Rights as a potential source of constitutional review. It analyses selected SCC decisions in order to evaluate and generalise the SCC attitude. The main focus is on defining the constitutional status of the EU Charter within the Slovak constitutional order. The up-to-date practice of the Constitutional Court is associated with an inevitable confusion when formally the Charter belongs among the sources of constitutional review, but by applying the doctrine of self-restriction, the SCC uses it only in a subsidiary way or in the form of a soft interpretation instrument to support its reasoning.
Research Interests:
With the rise of direct-democratic instruments, the relationship between popular sovereignty and the rule of law is set to become one of the defining political issues of our time. This important and timely book provides an in-depth... more
With the rise of direct-democratic instruments, the relationship between popular sovereignty and the rule of law is set to become one of the defining political issues of our time. This important and timely book provides an in-depth analysis of the limits imposed on referendums and citizens’ initiatives, as well as of systems of reviewing compliance with these limits, in 11 European states.
The chapter on Slovakia is freely accessible @ https://www.elgaronline.com/view/edcoll/9781800372795/9781800372795.00019.xml
The chapter on Slovakia is freely accessible @ https://www.elgaronline.com/view/edcoll/9781800372795/9781800372795.00019.xml
Research Interests:
On the background of the existential tension between democracy and constitutionalism, the article addresses the limits of the exercise of constitutional power in the Slovak Republic. In doing so, it maps out both explicit and implicit... more
On the background of the existential tension between democracy and constitutionalism, the article addresses the limits of the exercise of constitutional power in the Slovak Republic. In doing so, it maps out both explicit and implicit limits of the constitutional process. First, it analyses internal, i.e. national restrictions resulting from the Slovak constitutional order and then focuses on limits, the existence of which is implicitly shaped by external legal orders. Some of these restrictions on the exercise of constitutional power are quite unequivocal, others represent so far unapplied, rather hypothetical limits. The submitted text defends the need for the existence of inherent limits of the exercise of constitutional power. They are an expression of the restriction on the exercise of any power, which is the basic postulate of democratic constitutionalism. At the end of the article, the author calls for the establishment of system balance in the exercise of the constitutional power of the National Council. Such approach namely supports the possibility of democratic constitutional modification and will ensure accentuation of principles of constitutionalism, without the need of fixation of the constitution to any form (implicit or explicit) of inviolability.
Research Interests:
Príspevok prináša zamyslenie sa nad tradičným konceptom národnej suverenity ako základného predpokladu existencie štátu. Suverenita štátu sa pri tom skúma v kontexte členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Na základe historických... more
Príspevok prináša zamyslenie sa nad tradičným konceptom národnej suverenity ako základného predpokladu existencie štátu. Suverenita štátu sa pri tom skúma v kontexte členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Na základe historických udalostí a právneho vývoja je článok obhajobou moderného konceptu suverenity, ktorá sa európskymi integračnými procesmi neoslabuje, ale paradoxne posilňuje. Tým si koncept suverenity ako vyjadrenie určitých fundamentálnych špecifík daného štátu zachováva svoju relevanciu aj do budúcnosti.
The contribution is a reflection on the conventional concept of national sovereignty, which traditionally has been a basic precondition of statehood. The state sovereignty is being examined in the context of the Slovak EU membership. Based on historical events and legal developments, the article represents a defense of a modern concept of sovereignty that has not been weakened, but paradoxically, strengthened by the European integration processes. Thus, the concept of sovereignty as a reflection of certain fundamental national particularities preserves its relevance for the future.
The contribution is a reflection on the conventional concept of national sovereignty, which traditionally has been a basic precondition of statehood. The state sovereignty is being examined in the context of the Slovak EU membership. Based on historical events and legal developments, the article represents a defense of a modern concept of sovereignty that has not been weakened, but paradoxically, strengthened by the European integration processes. Thus, the concept of sovereignty as a reflection of certain fundamental national particularities preserves its relevance for the future.
Research Interests:
In recent years in respective EU member states, the importance of judicial review dealing with the EU law application in the national legal systems has been increasingly emphasized. This article deliberates whether potential... more
In recent years in respective EU member states, the importance of judicial review dealing with the EU law application in the national legal systems has been increasingly emphasized. This article deliberates whether potential constitutional limitations that have been in certain instances formulated by the constitutional judiciary's decision-making have been of any meaningful significance. The Constitutional Court of the Slovak Republic, in relation to the legal nature of EU and its legal acts, has taken a quite different, more lenient approach in contrast to its Czech, or German counterpart. The unresolved question, thus, remains what can less, or more activist approach of national constitutional judiciary bring to the EU law application ultimately.
Research Interests:
The contribution reacts to various thoughts about the present state of constitutionalism in the V4 countries. The author argues that the constitutional court, an institutional check on majoritarian decision-making, has been an... more
The contribution reacts to various thoughts about the present state of constitutionalism in the V4 countries. The author argues that the constitutional court, an institutional check on majoritarian decision-making, has been an indispensable component of constitutional-building in the Central European area. However, the model of a highly esteemed constitutional court, with its justices, nominated in a bipartisan manner, has been regularly contested, especially by those who were supposed to be constrained thereby. To outlive current and future populist waves, a result of vibrant discourse between political branches of government and a self-restrained constitutional court has a strong potential to stabilize democracy in the region, marked by authoritarian governments of the second half of the 20 th century. Thus, the article will reason that we, the Central Europeans, need " more " , rather than " less " constitutionalism to protect the legacy of the last democratic revolution.
Research Interests:
Príspevok sa zaoberá možnosťou podania opravného prostriedku proti tradične finálnemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Ústavodarca takúto alternatívu pripustil relatívne nedávno na základe podnetu, vyplývajúceho z odporúčania Výboru... more
Príspevok sa zaoberá možnosťou podania opravného prostriedku
proti tradične finálnemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Ústavodarca
takúto alternatívu pripustil relatívne nedávno na základe podnetu, vyplývajúceho z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zakotvené ustanovenie však vytvára teoretické možnosti domáhania sa obnovy konania pred Ústavným súdom aj na základe rozhodnutí iných medzinárodných orgánov ako ESĽP. Príspevok sa zameriava aj na skúmanie takýchto možností a ich prípadné dopady na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.
proti tradične finálnemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Ústavodarca
takúto alternatívu pripustil relatívne nedávno na základe podnetu, vyplývajúceho z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zakotvené ustanovenie však vytvára teoretické možnosti domáhania sa obnovy konania pred Ústavným súdom aj na základe rozhodnutí iných medzinárodných orgánov ako ESĽP. Príspevok sa zameriava aj na skúmanie takýchto možností a ich prípadné dopady na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.
Research Interests:
Research Interests:
Príspevok sa na pozadí ochrany ľudských práv zaoberá monistickými a dualistickými režimami, ktoré pre vstup medzinárodných a nadnárodných prvkov do slovenského právneho poriadku vytvára Ústava SR. Hlavná pozornosť sa venuje Európskemu... more
Príspevok sa na pozadí ochrany ľudských práv zaoberá monistickými a dualistickými režimami, ktoré pre vstup medzinárodných a nadnárodných prvkov do slovenského právneho poriadku vytvára Ústava SR. Hlavná pozornosť sa venuje Európskemu dohovoru o ľudských právach a Charte základných práv EÚ, ktoré sú hlavnými predstaviteľmi externých právnych systémov, ktoré ovplyvňujú slovenský ústavný poriadok v oblasti ochrany ľudských práv. Kriticky sa pri tom hodnotia ústavné režimy pôsobenia priamo vykonateľných ustanovení medzinárodných zmlúv, ktoré boli dotvárané judikatúrou Ústavného súdu SR. V príspevku sa skúma aj režim pôsobenia práva EÚ v ústavnom poriadku SR. V závere sa hodnotia praktické dôsledky interakcií ústavného poriadku SR s externými právnymi systémami v oblasti ochrany ľudských práv, ktorých výsledkom môžu byť aj negatívne dopady na postavenie jednotlivca.
Research Interests:
Príspevok sa zaoberá doktrínou racionálneho zákonodarcu, ktorá je v súvislosti s ústavnou konformnosťou legislatívneho procesu už pomerne často vynucovaná na najvyšších národných a európskych súdnych inštanciách. Prieskum ústavnosti je... more
Príspevok sa zaoberá doktrínou racionálneho zákonodarcu, ktorá je v súvislosti s ústavnou konformnosťou legislatívneho procesu už pomerne často vynucovaná na najvyšších národných a európskych súdnych inštanciách. Prieskum ústavnosti je inter alia stále častejšie považovaný aj za nástroj garantovania procesných požiadaviek stanovených deliberatívnou formou demokracie. Kritérium racionality pri tom testuje kvalitu legislatívneho procesu, čo je podľa viacerých predstaviteľov právnej doktríny zásadné pre celkovú legitimitu prijatých zákonov. Súdy sú aj v dôsledku týchto názorov často krát „prizvané“ k tomu, aby dohliadali a garantovali racionalitu a efektívnosť prijímanej legislatívy.
Research Interests:
Príspevok je reakciou na opätovné otvorenie problematiky vzťahu ústavodarného orgánu (pouvoir constitué) k ústave a k základným princípom, na ktorých je každá ústava budovaná. Na pozadí nedávnej snahy o zrušenie v minulosti udelených... more
Príspevok je reakciou na opätovné otvorenie problematiky vzťahu ústavodarného orgánu (pouvoir constitué) k ústave a k základným princípom, na ktorých je každá ústava budovaná. Na pozadí nedávnej snahy o zrušenie v minulosti udelených amnestií samostatným ústavným zákonom, autor prostredníctvom teoretických argumentov a komparatívnej praxe skúma možné obmedzenia parlamentu, konajúceho v režime ústavodarného orgánu. Príspevok vyznieva ako obhajoba ducha ústavy, vytvoreného pôvodnou ústavodarnou mocou (pouvoir constituant). Tento politike, konajúcej v kvalifikovaných väčšinách, vytvára zväčša len neviditeľné, či teoretické prekážky, ktoré však v krajných prípadoch môžu byť aktivované, čím obmedzia politickú väčšinu v prospech ústavy a tým aj celej spoločnosti. Takéto alternatívy ústavných obmedzení slúžia ako forma varovania, že nielen udeľovanie amnestií, ale ani činnosť ústavodarného orgánu nemôže existovať bez akejkoľvek formy ústavnej kontroly.
Research Interests:
Kedysi populárne dovolávania sa členských štátov na neodňateľné, či nedeliteľné koncepcie štátnej suverenity boli postupne nahradené myšlienkami ochrany národnej identity, čo sa prejavilo v čl. 4 ods. 2 ZEÚ. Tento príspevok sa zaoberá... more
Kedysi populárne dovolávania sa členských štátov na neodňateľné, či nedeliteľné koncepcie štátnej suverenity boli postupne nahradené myšlienkami ochrany národnej identity, čo sa prejavilo v čl. 4 ods. 2 ZEÚ. Tento príspevok sa zaoberá otázkou kto a v akom rozsahu nesie zodpovednosť za určenie tejto ochrany národnej identity. Odpoveď na uvedený problém sa explicitne, či implicitne snažili poskytnúť predovšetkým európske a národné ústavné súdne inštancie vo svojej judikatúre. Tieto reakcie však nikdy neprinášali koherentné odpovede. Príspevok preto rozoberá skutočnosť, či je čl. 4 ods. 2 ZEÚ spôsobilý poskytnúť národnej identite skutočnú ochranu alebo či je uvedený pojem, a to aj napriek základnému mottu európskej integrácie – " zjednotení v rozmanitosti " , len súčasťou výkladového diktátu Súdneho dvora EÚ.
Research Interests:
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá analýzou konfliktu štátoprávnych a medzinárodných elementov vo vnútri právnej architektúry Európskej únie. EÚ bola pôvodne založená ako medzinárodná organizácia, no v dôsledku postupného prehlbovania... more
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá analýzou konfliktu štátoprávnych a medzinárodných elementov vo vnútri právnej architektúry Európskej únie. EÚ bola pôvodne založená ako medzinárodná organizácia, no v dôsledku postupného prehlbovania integrácie sa na ňu začali klásť mnohé demokratické požiadavky, typické skôr pre štátne entity ako medzinárodné organizácie. Nedostatok demokracie bol jedným zo základ-ných problémov, s ktorými sa EÚ musela počas svojich vývojových štádií vysporiadať. Ďalšie posilňovanie demokratických elementov v právnej štruktúre EÚ však môže zmeniť konštrukciu organizácie, ktorá je dodnes " postavená " na medzinárodnoprávnych základoch. Medzinárodnoprávna konsenzuálna povaha rozhodovania však bola jedným zo zásadných dôvodov prečo bola európska integrácia tak úspešným pro-jektom a prečo sa národné rezistencie s integrovaním vyskytovali len sporadicky. Napätie medzi potrebou demokratizácie a snahou neprísť o dôveru členských štátov bolo určujúcim faktorom pri všetkých refor-mách zakladajúcich zmlúv. Dnes však musí EÚ neustále reagovať na komplikovanejšie výzvy, ktoré stále zásadnejšie spochybňujú jej organizáciu a fungovanie. Tento príspevok sa pokúsi na naznačené tendencie týkajúce sa demokracie v EÚ reagovať. Súčasne bude analyzovať možnosti, ktoré by pri riešení uvedených problémov mali byť zvažované.
Research Interests:
Autori v článku skúmajú novozavedené náhodné prideľovanie exekučných titulov z ústavnoprávneho hľadiska. Kriticky v tomto smere hodnotia dôvody zákonodarcu pre mechanizmus, ktorý deformuje povolanie a stav exekútorov ako slobodné... more
Autori v článku skúmajú novozavedené náhodné prideľovanie exekučných titulov z ústavnoprávneho hľadiska. Kriticky v tomto smere hodnotia dôvody zákonodarcu pre mechanizmus, ktorý deformuje povolanie a stav exekútorov ako slobodné povolanie a, naopak, do popredia dávajú už existujúce a dostatočné garancie nezávislosti a nestrannosti exekútorov. Predmetný inštitút, podľa autorov, neproporcionálnym spôsobom porušuje vlastnícke právo oprávnených a predstavuje zásah do práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť samotných exekútorov. V neposlednom rade analýza hodnotí náhodné prideľovanie exekučných titulov hodnotami vyplývajúcimi z princípov právneho štátu.
Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva je vo väčšine právnych systémov regulovaný na najvyššej, teda ústavnej úrovni. Žiadna ústava však priamo vo svojom texte v úplnosti nepokrýva všetky spletitosti, ktoré interakcia medzinárodnej a... more
Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva je vo väčšine právnych systémov regulovaný na najvyššej, teda ústavnej úrovni. Žiadna ústava však priamo vo svojom texte v úplnosti nepokrýva všetky spletitosti, ktoré interakcia medzinárodnej a národnej sféry prináša. Táto publikácia sa pokúša tento vzťah komplexne analyzovať z pohľadu slovenského ústavného poriadku. Inšpirácie pritom čerpá z oblasti právnej teórie, medzinárodného práva, ako aj komparatívnej ústavnej praxe. Monografia sa zameriava na vertikálne právne vzťahy, čím sa akcentuje vnútroštátne postavenie jednotlivca ako centrálneho beneficienta medzinárodných vplyvov. S tým úzko súvisí aj ašpirácia spracovania tejto náročnej intersystémovej témy tak, aby mala potenciál ovplyvniť nielen vedecké diskusie, ale aj aplikačnú prax na Slovensku. Kniha je preto určená ako akademickej obci, tak aj sudcom, advokátom, právnym praktikom, ako aj všetkým tým, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o vplyvoch medzinárodného práva v slovenskom právnom poriadku.