Správou cudzieho majetku (fiduciou) je možné rozumieť činnosť správcu, ktorý sa s významnou mierou autonómie stará o majetok, ktorý mu nepatrí, pričom ekonomické výhody zo spravovaného majetku plynú beneficientovi. Jedným z typických pojmových znakov správy cudzieho majetku je dlhodobosť. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky správa cudzieho majetku nie je komplexne upravená. Fakticky sa však so správou cudzieho majetku stretávame pri rôznych právnych inštitútoch, kedy jedna osoba prenecháva – či už dobrovoľne alebo nie – starostlivosť o svoj majetok inej osobe.

Príkladom môže byť činnosť insolvenčného správcu, či postavenie veriteľa zaisťujúceho svoju pohľadávku prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva. Základom správy cudzieho majetku je však trojstranný vzťah medzi vlastníkom majetku, správcom cudzieho majetku a beneficientom, t. j. osobou, ktorej plynú ekonomické výhody zo spravovaného majetku. Za osobitný druh správy cudzieho majetku je možné považovať aj tzv. zverenecký fond (trust), ktorý ako právny inštitút je upravený v rôznych krajinách, avšak s výnimkou Slovenskej republiky.

Cieľom tohto projektu je podrobiť súčasnú právnu úpravu de lege lata správy cudzieho majetku v právnom poriadku Slovenskej republiky analýze, pričom na podklade vykonanej analýzy budú formulované úvahy v intenciách de lege ferenda, prostredníctvom ktorých je možné zlepšiť existujúcu právnu úpravu. Súčasne na podklade analýzy právnej úpravy zvereneckého fondu (trust) v právnom poriadku Českej republiky formulovať úvahy de lege ferenda smerujúce k potencionálnemu implementovania zvereneckého fondu do právneho poriadku Slovenskej republiky.