II. Banskobystrická škola právnych dejín - Civilnoprávne inštitúty a ich historická reflexia v moderných kodifikáciách

Katedra dejín štátu a práva Právnickej fakulty UMB pod záštitou dekana PrF UMB mult. Dr.h.c. prof. JUDr. Mojmíra Mamojku, CSc. a taktovkou vedúceho katedry Dr. iur. JUDr. Ing. Michala Turošíka, PhD. už po druhý raz usporiadala medzinárodnú vedeckú konferenciu. V roku 2016 sa katedra podujala zorganizovať toto podujatie v spolupráci s partnerskými inštitúciami, Akadémiou policajného zboru SR a Fakultou práva a administratívy, Univerzity Warminsko-mazurskej v Olzstynie. Samotná konferencia sa konala v dňoch 17. - 18. marca 2016 a zúčastnili sa na nej odborníci z troch krajín, a takmer zo všetkých právnických fakúlt z územia Slovenska a Českej republiky. Témou každoročnej konferencie bola idea civilnoprávnych inštitútov a ich historická reflexia v moderných kodifikáciách. Dôvodov pre výber tejto problematiky bolo hneď niekoľko. Minulý rok si katedra z titulu 70. výročia druhej svetovej vojny chcela tématicky uctiť jej nelichotivú spomienku.  O rok neskôr sa jej členovia rozhodli aj z príležitosti kreovanie novej rekodifikačnej komisie pre občiansky zákonník rozhodli zvoliť si tému "Civilnoprávne inštitúty a ich historická reflexia v moderných kodifikáciách". Práve kodifikácia nových či rekodifikácia existujúcich kódexov je totiž výborná príležitosť nielen pre pedagógov dejín štátu a práva, ale akademikov vo všeobecnosti ukázať význam svojho povolania. Tvorbu či rekodifikáciu kódexu by mala sprevádzať diskusia odbornej verejnosti, a tej by mala predchádzať plodná akademická diskusia. Právny systém sa dnes vyvíja v dobe zjednotenej Európy, implementácie európskeho práva a čo možno najväčšej harmonizácie jednotlivých právnych poriadkov členských štátov. Ani tu však nie je možné opomenúť špecifiká jednotlivých národných poriadkov, osobitosti samotných národov či historické odkazy niektorých území. Práve tu sa naplno prejaví význam odboru dejín štátu a práva.  Veď historické civilno-právne inštitúty nie sú len zaujímavou inšpiráciou, ale sú aj empiricky overené praxou na konkrétnych územiach a im prislúchajúcich právnych poriadkoch. Konferenciu otvorili  svojimi príhovormi zástupcovia organizujúcich inštitúcii, a potom pokračovala samotným rokovaním. Vďaka zvýšenému počtu prihlásených účastníkov sa na rozdiel od minuého roka rokovanie rozdelilo na dve sekcie. V prvej sa rokovalo slovensky a česky, druhá bola určená pre účastníkov s rokovacím jazykom anglickým. Aj tento rok bol vedecký program doplnený kultúrno-historickou vložkou, ktoru bola návšteva hradu Slovenská Ľupča a záver prvého rokovacieho dňa bol venovaný tradičnému rautu. Konferencia vyvrcholila druhý rokovací deň, ktorý sa podobne ako ten predchádzajúci niesol v duchu inšpiratívnych diskusii, ktoré sa vyvinuli takmer po každom príspevku. Veríme, že účastníci si z nej odniesli mnoho zaujímavých vedeckých spomienok. Záverom je nutné poďakovať všetkým organizátorom, ale aj účastníkom za účelne a príjemne strávené chvíle.