Adopcie v historickom kontexte z aspektu uhorskej právnej vedy
DOI: https://doi.org/10.24040/sap.2023.10.1.53-67
Citácia: MIČKOVÁ, Z. –ŠOŠKOVÁ, I. 2023. Adopcie v historickom kontexte z aspektu uhorskej právnej vedy. In Štát a právo [online]. 2023, vol. 10, no. 1. pp. 53-67 [cit. dátum citovania]. ISSN 2644-643X. Available at: https://doi.org/10.24040/sap.2023.10.1.53-67
Abstrakt: Príspevok skúma vývoj právnej úpravy inštitútu adopcie v uhorskom prostredí, konkrétne v šľachtickom krajinskom práve, a to od obdobia stredoveku až po zánik rakúsko-uhorskej monarchie. Autorky sledujú osvojovanie osôb cez prizmu uhorskej právnej vedy, predovšetkým prostredníctvom analýzy adopcií v dielach Štefana Verböczyho Opus Tripartitum, Štefana Huszteho Iurisprudentia Practica seu Commentarius Novus in Ius Hungaricum a Imricha Kelemena Institutiones Iuris Hungarici Privati. Metódou právno-historickej analýzy a následnej komparácie vystihujú adopciu v minulosti ako inštitút dedičského práva, ktorého hlavným zmyslom bolo získať dediča, ak osoba zákonného dediča z určitého dôvodu nemala a chcela vyriešiť otázku prechodu svojich majetkových práv pre prípad smrti. Poukazujú na vplyv rímskeho práva na synovskú a bratskú adopciu ako zaužívané inštitúty uhorského obyčajového práva. V závere naznačujú, kedy došlo na našom území k právne podchytenej eliminácii využívania adopcie ako zmluvy na účely dedenia a k hodnotovej premene tohto inštitútu na inštitút rodinného práva, s primárne sledovaným cieľom poskytnúť maloletému jedincovi predovšetkým náhradu za chýbajúce rodinné prostredie a v rámci takto ponímanej náhradnej rodinnej starostlivosti potom zabezpečiť jeho riadnu výchovu a výživu.
Kľúčové slová: adopcia, právna veda, rímske právo, uhorské obyčajové právo, právne dejiny, synovská adopcia, bratská adopcia, dedičské právo, rodinné právo
